Prišiel čas prvej výpravy, ktorá sa bude niesť v priateľskom duchu, pretože sa ku mne pripoja dvaja známi. Všetko pripravené, môže sa vyraziť. Po veľmi namáhavej 10 kilometrovej ceste sa ocitáme pred vodnou plochou .Čo sa lovného miesta týka, som mal jasno už vopred .Z dôvodu vysychajúceho prítoku sa vodná hladina pomaly, ale isto zmenšuje a ja volím partie o hĺbke cca 4m, vo vzdialenosti 250m od brehu, kde sa pevné dno strieda s bahnitým a navyše sa v okolí nachádzajú koberce mušlí . Dno tu nie je nijako zvlášť členité. Je to typ „vane“ a sem- tam nejaká prekážka v podobe naplaveného konára obsypaného drobnými mušľami, na ktoré si treba dávať pozor pri zdolávaní. Moje kŕmne miesto bude väčšie a nástrahu rozhádžem do priestoru 30x15m tak, aby bola ryba nútená hľadať a dlhšie sa tak zdržala tam, kde ju chcem mať a odchytávať. Moji známi volia kŕmne miesto na náhod.
Tábor je rozložený, čln nafúkaný a môže sa ísť na vodu osadiť bójky, spraviť prvý zákrm a položiť montáže. Po vyvezení montáží začal fúkať silný vietor tým správnym smerom, čo je dobré znamenie. Noc bola tichá, ale ranný budíček nemohol byť krajší, ako v podobe záberu. Nanešťastie, o rybu prichádzam pri brehu po školáckej chybe, keď som nechal cievku na navijaku dosť na pevno a po tvrdom výpade mi doslova vyhla háčik a zbavila sa tak montáže. Hovorím si a zároveň sa v hlave upozorňujem, že toto sa už nesmie opakovať. Ako nabíjam novú montáž, ozýva sa druhý prút a na podložke je kapor o váhe 7 kg. Musím povedať, že odkedy sa tu dosť premnožili malé mušličky (je tomu tak tri roky), tak ryby majú väčšiu silu i krajšiu a mohutnejšiu stavbu tela. Jednu montáž prerábam na zig-rig, ktorý umiestňujem meter pod hladinu s predpokladom, že sa ryba bude počas dňa vyhrievať v stĺpci. Nasleduje dokrmovanie a pokladanie montáží. Po obede prišiel na rad, ako som predpokladal, zig-rig a kaprík vážiaci 6,5 kg. Okolo 18-tej hodiny mi priniesli moja úžasná priateľka s krstniatkom Filipkom a mojou sestrou večeru, ale hneď ako dávam prvé sústo do úst, prichádza záber z dna a po 30 minútovom súboji z toho 20 minút pri brehu vyťahujem najťažšiu rybu výpravy 13 kilového guľatého kapra „panvičáka“ . Načasovanie nemohlo byť lepšie a Filipko vidí svoju prvú veľkú rybu.
 |
Ako vždy pár rýchlych fotiek, nastriekanie rán v tlamke, ale i po tele carpclinick-om a šetrné vrátenie späť do živla, kam tento krásavec patrí. Ďalšie dva dni prišli ryby cez 10 kg v noci skoro v tú istú hodinu medzi druhou a treťou, vážili 12,5kg a 12,4kg.
 |
 |
Posledný deň prvej výpravy (nedeľa), prichádza dopoludnia razantný záber, ryba má takú silu, že sa rozhodujem ju zdolávať z člna. Po 40-tich minútach vyčerpávajúceho súboja končí 11 kg vážiaci kapor v podberáku. Tento bojovník ma veľmi prekvapil svojou silou vzhľadom k jeho váhe.
 |
Ryby boli celý deň pri chuti a čo som vyviezol bol do pol hodiny záber. Tento ich apetít som si vychutnával do poslednej chvíle. Ešte spomeniem poslednú rybu tejto výpravy, ktorá zabrala na povestnú Pačkyho „trojšlukovku“, pozostávajúcej z troch 20mm gulí pod sebou. Tento kapor mal určite cez 10 kg, len tento krát bola šťastena na jeho strane a pri podberaní tesne pred podberákom otočil svoje mohutné telo z posledných síl a využitím vlastnej váhy mu vystrelila moja montáž z tlamky.
Druhá výprava bola na tom istom mieste, ibaže tento krát som bol sám s priateľkou. Ryby brali, ale už sa mi nedarilo odchytávať tie väčšie jedince. Presne oproti mne prišli kolegovia rybári z Trnavy, ktorým sa podaril pekný úlovok v podobe 19 kilového kapra, čo ma veľmi potešilo a nakoplo v dobrom slova zmysle. Myslím, že som sa s nimi tak trocha preťahoval o ryby, ale aj mne sa nakoniec podaril chytiť jeden krásny úlovok – 12,3 kilový kapor .
 |
S výpravami som veľmi spokojný, moja obľúbená voda ma obdarila veľa nádhernými úlovkami, za čo som jej veľmi vďačný. Na záver chcem apelovať na správne zaobchádzanie s úlovkami pri vode. Myslím, že investícia aspoň do tej najlacnejšej podložky je jeden z krokov, ako sa šetrne správať ku každému úlovku, aby nám v našich revíroch rástli krásne a zdravé ryby. A taktiež ich pustenie späť by nemalo skončiť iba pri odhodení ryby, ako kameňa do vody. Treba si uvedomiť, že ryba je vyčerpaná po súboji a zájsť s ňou kúštik do vody a trochu ju poposúvať sem a tam, aby sa jej prekysličili žiabre nám nijako neublíži a vďaka tomu ju môžeme koniec koncov chytiť aj nabúce.
 |