Expedícia Sáva

Expedícia Sáva Rozhodol som sa napísať tento článok, ktorý znie, ako príbeh. Jeden decembrový deň mi zavolal môj známy Jojo s otázkou, či by som sa nechcel zúčastniť výpravy na rieku Sávu v Chorvátsku. Samozrejme som súhlasil, aj keď termín odchodu ešte nebol známy. Prešiel týždeň, kým som dostal sms, ktorá mi vyčarila úsmev na tvári. Deň odchodu bol stanovený a ja som mohol začať s prípravami. Zo začiatku som bol trochu nervózny, nevedel som sa dočkať a pomaly som odrátaval dni, ktoré ma delili od odchodu do neznáma. 

 

Deň pred odchodom som už ani poriadne nespal a stále som premýšľal o tom, ako budem loviť a akú špecialitu rybám ponúknem. Je štvrtok ráno a ja premýšľam, čo všetko si nabalím. Tak, ako vždy aj teraz na niečo vplyvom stresu zabúdam.  Kontaktoval som svojho parťáka, že idem k nemu do Hlohovca a dorazím okolo 15, 00. Cesta vlakom bola nekonečná, no o pár hodín som už sedel u neho a vychutnával skvelú kávu pri pokeci. Hodiny plynuli  a my sme ich skrátili posedením v reštaurácii pri dobrom jedle. Po občerstvení vyrážame pre kolegu feedristu Jara Hašša, ktorý nás už očakáva. Hneď  po príchode sadá do auta, štartujeme a presúvame sa na miesto stretnutia. Sem postupne prichádzajú aj ostatní členovia výpravy.  Okolo 22,00 balíme posledné veci, pripíname čln a vyrážame do Chorvátska. 

Cesta bola skvelá. Prázdne cesty a diaľnica tak isto. Počas cesty sme si dali pár prestávok na kávu a oddych. Po 8 hodinách prichádzame do cieľa.  Tam mi spadla sánka a môj pohľad som zameral na okolitú krásnu prírodu, ktorú možno opísať ako nedotknutú, ale zároveň sa nám naskytol aj smutný pohľad na dedinu, ktorá bola v zóne vojny, ktorá tu pred rokmi zúrila. Je 7 hodín ráno a prichádzame na miesto kde nás už víta náš sprievodca Mico ktorý nám 
ukázal naše bývanie . Malo to však jeden háčik. Všade bolo blato a tak sme boli nútení naše veci ponakladať na traktor, ktorý nám pomohol. Po pár minútach sa ale vybaľujeme a ukladáme si svoje veci do chatiek. Potom hneď na ryby. Všetci sme boli netrpezliví a preto sme pobrali veci potrebné k rybačke a vydali sa smerom k rieke Sáve.

S mojim sprievodcom Máriom, ktorý je vždy dobre naladený sme si hneď sadli, ako sa vraví. A prvý deň rybárčenia mi hneď priniesol aj krásny úlovok v podobe 70 cm dlhej šťuky, ktorú som chytil na relax kopyto. Vravím si super a nespúšťam oči z krásnej prírody. Bolo to niečo neskutočne krásne a smutné zároveň. Nedá sa to opísať, treba to zažiť. Deň ubehol rýchlo a začalo sa stmievať. Ukončujeme preto lov. Ešte boli nejaké zábery ale to viete. Prvý deň sme sa iba oťukávali. Do chatky prichádzam spokojný a zároveň nažhavený na druhý deň. Ráno vstávam, uvarím kávu a k nej musí byť cigareta. Vychádzam pred chatku a čo vidím? Kone. Slobodne si chodia ako sa im chce. Úplne na voľno a nikomu nepatria.. To u nás nikde neuvidíte. Po káve a raňajkách ideme na ryby. Počas jazdy člnom mi sprievodca ukazoval mínové polia, ktoré tu ostali od vojny.  Nechápem, aký tu majú ľudia život a som spokojný, že u nás doma je to inak. Začíname loviť z ukotveného člna. Prichádzajú prvé zábery a s nimi prvé menšie zubáče.

 Rybačka perfektná a tak to pokračovalo až do piatka. Piatok  sa počasie rapídne zmenilo. Dážď a vietor nám chuť na rybačku neodobrali.  Vyrážame na lov z člna spolu s Micom. Posledný deň našej výpravy bol ako z rozprávky. Z vody ťaháme jedného zubáča za druhým. Všetko v rozmedzí 40- 70 cm. V tomto sychravom počasí berú ryby ako šialené a to iba na jednu gumu od Quantumu.  Na River Battle shad.  Asi si ju zamilovali, lebo  iba na to išli, nič iné nechceli. Po ukončení lovu som mal radosť na tvári, ale zároveň aj smútok, lebo sme sa chystali na odchod domov. Po pár hodinách sme zbalení a vyrážame domov. Cestou som ešte stačil spadnúť do veľkej blatovej jamy. Trochu humoru na záver. Nastalo lúčenie so sprievodcami, pri ktorom som neskrýval emócie. Sú to fajn ľudia a už teraz sa teším na to, kedy sa sem zase vrátim. 
Čo dodať na záver? Lov v prudkom prúde si vyžaduje kvalitné náradie. Džigové hlavy musia byť ťažšie, aby rýchlo padali ku dnu a telo umelej nástrahy zase tenšie a podlhovasté, aby malo vo vode čo najmenší odpor. Sychravé počasie nám prinieslo veľa záberov, ale zubáče evidentne uprednostňovali  jednu nástrahu. Určite sa na rieku Sávu oplatí vyraziť každému.
A viete prečo sme tam boli? lebo "Rybolov je život"
Jozef Lutisan

Novinky e-mailom

Anketa

Aký druh ryby lovíte?
Kapor
Kapor35.2 %
Sumec
Sumec31.7 %
Zubáč, šťuka
Zubáč, šťuka33.2 %
Navrch stránky
Facebook
Facebook
Facebook