Nie som nejakým veľkým kaprárom, ale v mesiacoch kedy nemôžem vetrať moje umelé nástrahy, tak z hlbín skladu sa snažím vytiahnuť aj iné náradie na lov iných rýb ako sú dravce. Už celé roky sa to zvyčajne koná v mesiaci február alebo počiatkom mesiaca marec. To je čas kedy zvyčajne po prvý krát sa roztopí ľadový pancier na stojatých vodách a rybár sa môže zaoberať lovom mierumilovných kaprov a niekedy aj inej ryby.
V poslednej dobe som sa rozhodol, že si budem tak troška potajomky zarybňovať také revíry, kde celý rok okrem volaviek a iných vtákov nechodí nik. Množstvo malých štrkovísk po čiernej ťažbe štrku je v mojom okolí nespočetne veľa a tak ich brehy po nezáujme od stavbárom zvyčajne zarastú tak že nik nevie čo sa tam za hradbou vŕb a topoľov nachádza. Mám asi štyri takéto mini štrkoviská vyhliadnuté a pestujem si ich ako ťažkú rezervu na prípady povodní a nemožnosti loviť inde. Zachránené ryby z výlovov sa v takýchto malých revíroch veľmi pekne odvďačia a tak sem chodím práve v čase kedy ľady sa rozpustia. Nie, že by som iné revíry ignoroval, ale na bežných revíroch si sami rybári svojim často nerozvážnym správaním znehodnotia svoj rybolov.
Už celé desaťročia som si všimol ( a nie len ja), že po odmrznutí vodnej plochy a to je jedno či sa jedná o rieku alebo stojatú vodu sa v prvých troch dňoch akoby kapry odtrhli z reťaze a veľmi sa zaujímajú o potravu. Neviem presne čím to je, ale ako hovoria spolu rybári, kapry takto oslavujú konečný príchod voľnosti aj nad vodnou hladinou, čo asi spôsobuje zvýšený obsah kyslíka vo vode a aj zníženie rôznych plynov vo vodnom stĺpci. Faktom však zostáva, že kapry sa naozaj veľmi intenzívne zaujímajú o potravu, čo nám rybárom umožní ich ulovenie. Sú tu však určité faktory, ktoré by rybári nemali porušiť, aby sa ich prvotný apetít behom jedného dňa neustal. Tak by som sa chcel v podobe konkrétnych situácii zmieniť v nasledovnej časti.
Bolo to niekde v strede februára, behom štyroch dni sa vďaka teplému frontu sprevádzaným intenzívnym dažďom roztopil ľad na danom revíry akoby šmahom zázračného prútika. Ani sa mi nechcelo veriť, že asi pred šiestimi dňami sme tu presekávali ľad a ten mal poctivých tridsať centimetrov. Slovo dalo slovo a z kamarátom sme sa po šmykľavom povrchu poľnej ceste doslova dokĺzali k revíru, kde sme sa odhodlali vyskúšať apetít kaprov. Polojasno, slnko ešte zubaté, ale ak svietilo viac ako polhodinku bez prerušenia mrakov bolo to príjemné občerstvenie po dlhšom období. Nakoľko sme dobre poznali revír vybrali sme si miesto, kde asi dva a pol metrová voda pomaly vystupovala na zhruba meter hlbokú vodu uprostred daného revíru, kde počas leta je tento úsek stále zarastený. Na ľavom kraji bol padnutý statný topoľ, z ktorého bolo už len torzo, len hrubé konáre. Rozbehnutý kamarát zaujal svoje miesto a bez rozmýšľania si namiešal skoro plné vedro krmiva a ťažké gule krmiva začali padať na vodnú hladinu. Zastavil som ho po dopade druhej gule do vody z vyhrážkou ak tam ešte niečo hodí tak poletí do vody aj on. Nestačil sa čudovať prečo ho obmedzujem, však treba zakŕmiť, nie? V tomto období nie je základom úspešného lovu nahádzanie aj toho seba lepšieho krmiva do vody, ale zasa nehovorím, že netreba jemne zakŕmiť. Po výbere miesta je vhodné zakŕmiť, ale ozaj len dve tri guľky krmiva o veľkosti mandarínky. Krmivo by malo mať tmavú farbu aby zbytočne nekontrastovala farba krmiva z podkladom na dne revíru. Pri momentálne bohatom výbere krmív na trhu je často veľkou dilemou aké chute a arómy použiť na úspešný lov rýb. Za tých pár rokov čo sa verne venujem tejto rozmrznutej rybačke sa mi osvedčili dva typy krmív, jeden typ je na základe tak zvanej teplej chute, je to zvyčajne vanilkový základ z pridaním jemnej perníkovej arómy, alebo je to základ na korenistej chuti s pridaním živočíšnej arómy ako je rybia múčka či pečeňová múčka. Po prvotných skúsenostiach do krmiva pridávam asi na tretiny nasekané hnojné červy a troška konzervovanej kukurice. Kostné červy sa mi akosi až tak veľmi neosvedčili, a keď sa na dané miesto prilákalo zopár rýb, tak to boli plotice. Do okolia ak chcem loviť na boilies nahodím zopár nasekaných guliek boiliesu a niekedy aj z varenou kukuricou, ale ozaj len zopár kusov tak zvyčajne tri boiliesové guličky z piatimi zrnkami suchej varenej kukurice. V nasekaní si nerobím žiadne veľké problémy, ako sa podarí tak je. Možno si niektorí z vás položia otázku prečo len tak málo kŕmiť? Je zima voda často nemá ani štyri stupne Celzia, metabolizmus ryby aj napriek aktivite je na minimálnej energetickej potrebe, veľkým množstvom krmiva sa ryba veľmi zaplní a stratí na nasledujúce obdobie všetok záujem o potravu. To sa bežne deje na revíroch kde sa danej skutočnosti, že kapor je aktívny, rybári snažia nalákať množstvom krmiva na svoje miesto a na druhý deň je po aktivite a rybári sú bez záberu.
Najčastejšie si pripravím len jeden prút a to na spôsob plávaná. Často závisí od počasia a vetra aký spôsob plávanej preferujem, či je to na klasický plavák alebo na vragler. Vlasce volím niekde v rozmedzí 0,14 až 0,16. Háčiky volím podľa návnady. Zvyčajne však vo veľkosti č. 10, ale ak používam boilies, tak také aby vyhovovali danej veľkosti boilies. Niekedy sa venujem aj spôsobu lovu na feeder a to hlavne ak používam ako nástrahu dané boilies. Takéto rozhodnutie padá zvyčajne po zistení momentálnej situácie, kedy sa na zakŕmené miesto dostane väčšia črieda plotíc či často aj beličiek a tie z radosťou neustále atakujú nástrahu na háčiku alebo len slepo narážajú do vlasca čo spôsobuje pri plávanej množstvo falošných záberov.
Ako nástrahu sa v danom období veľmi oplatí používať hnojné červy, ktoré možno kombinovať z kostným červom, ale tu je nebezpečenstvo, že kostného červa vám budú neustále poťahovať malé ryby, možno použiť kombináciu s konzervovanou kukuricou. Veľmi sa mi oplatilo použiť aj tak zvané mini boilies, sú to boilies z priemerom 10 mm. Oplatí sa tieto boilies jemne podvihnúť zo dna tak ešte pred boilies napichujem na spojovací materiál medzi háčikom a nástrahou zvyčajne farebne rovnakú guličku „Technopufi“ a táto gulička „Technopufi“ nedovolí nástrahe padnúť medzi na dne ležiace rastliny a guličku boilies drží asi tak jeden –dva centimetre nad dnom. Zvyšuje to aj viditeľnosť záberu, kapor sa nemusí pre guličku dobíjať medzi rastliny a takto plávajúca gulička mu padne rovno do papule a pokračuje hneď v hľadaní druhej čo už nie sú nejaké poskakujúce zábery ale zábery ako sa patrí z rýchlym potopení plaváka alebo dôrazne ohnutej špičky na feedrovom prúte.
Zdolávanie kaprov v tomto období vyžaduje aj o niečo viacej trpezlivosti. Voda bohatá na kyslík, spomalený metabolizmus a tým aj nižšie energetické nároky dávajú kaprom veľkú silu počas celého súboja,nevedia sa tak rýchlo unaviť ako v lete, pracujú počas celého zdolávania vytrvalo a niekedy sa pozdáva, že taký dvojkilogramový kaprík bojuje ako by mal päť kilogramov. Máme jemné vlasce jemné náradie a takýto súboj ešte len v predjarnej prírode vynahradí množstvo premárneného času stráveného pri televízore počas tuhej zimy. Na takých revíroch kde nie je intenzívne zarybňovanie kaprom, ako aj tie rôzne malé štrkoviská spomínané na počiatku tohto príspevku, je potrebná ešte jedna vec a to je maximálne ticho a nezaškodí ak si deň pred plánovaným rybolovom najskorej jemne zakŕmite naozaj jemným partiklom v malom množstve..
D.V.