Ale aj lov feedrom má svoje hranice. Chytať môžeme len tam, kam dohodíme. Často sa stáva, teraz mám na mysli veľké priehrady, že ryby sa ukazujú práve tam, kde nemáme šancu vyviezť montáže a o nahadzovaní už absolútne nemôže byť ani reči. Ale aj v takomto prípade môžete prežiť adrenalínovú feedrovačku a to aj počas dňa. Ako sa hovorí „ ak nejde Mohamed k hore, musí hora k Mohamedovi.“, to znamená, že ak ryby nejdú k brehu, musíme ísť my za nimi. Riešenie nám ponúka dostatočne veľký čln.
 |
 |
Prečo píšem o veľkosti? V prvom rade si treba uvedomiť, že počas lovu budeme potrebovať dosť vecí. Kýblik s krmivom, kufrík s príslušenstvom, nástrahy a návnady, podberák a tak ďalej. Musíme mať pri sebe aj rybárske kreslo, na ktoré si upevníme stojan na udice. Udica sa môže položiť aj na bok člna, ale aký koľvek pohyb vĺn nám pohne špičkou. V člne musia byť ďalej dve kotvy na dostatočne dlhom lane – 30 metrov nie je veľa. Neskôr vysvetlím prečo.
 |
 |
Ak máme všetko potrebné v člne, môžeme vyraziť za rybami. Hlavne v horúcich letných dňoch, keď je na brehoch veľa rybárov a turistov sa tieto sťahujú na miesta, kde nachádzajú svoj kľud a dostatok potravy. Tam sa aj ukazujú na hladine. Väčšinou to býva v blízkosti ostrovov, pri prekážkach, alebo v plytčinách porastených vodnými rastlinami. K takémuto miestu sa čo najtichšie priplavíme. V prvom rade musíme správne ukotviť svoj čln. To je základ úspechu. Spustíme kotvu na dlhom lane a odveslujeme na celú dĺžku lana. To je dôležité, lebo ak by sme mali kotvu hneď pod člnom, tak by sa zdolávaná ryba do nej najskôr zamotala. Kotvy musia byť dve. To nám zabráni v tom, aby loďou otáčal vietor a prúd. Druhú kotvu umiestnime čo najďalej od člna. Ak budeme chytať v silnejšom prúde, tak kotvy môžeme spustiť priamo pod seba a prúd nás odnesie na celú dĺžku lana. Keď sme správne ukotvení, môžeme sa venovať samotnému lovu. Ryby nepotrebujú masívne kŕmenie. Stačí zopár košíkov na jedno miesto. Ale to miesto sa pri love z člna dosť ťažko odhadne. Preto si treba vybrať na brehu nejaký bod, na ktorý budeme nahadzovať. Nahodíme raz naprázdno a cievku zaklipujeme gumičkou. Gumičkou preto, lebo ak vlasec zasunieme do klipu na navijaku a príde väčšia ryba, tak ho nemusíme stihnúť uvoľniť. Gumičku môžete použiť zo starej bicyklovej duše. Takýto klip nám zabezpečí, že nástraha bude dopadávať na jedno miesto a ryba po zábere môže ťahať s cievky.
 |
 |
 |
Samotný lov sa v podstate nelíši od toho z brehu. Dôraz je ale potrebné klásť na správne uloženie prúta do stojana. Najlepšie je pripraviť si stojan, ktorý sa dá prichytiť o kreslo na ktorom sedíme. Tak máme udicu hneď po ruke, pevne položenú a záber rozoznáme bez problémov. Toto všetko platí samozrejme v bezveternom počasí. Ak fúka viac ako 5 metrov za sekundu, tak na hladine sa dvihnú vlny, čln sa na nich pohybuje a keďže košík s nástrahou leží na dne, ako tretia kotva, tak všetko znáša špička prúta. Tá sa pohybuje pri vetre a vlnách úplne inak, ako pri zábere. Malé vlnky spôsobujú jemné a pravidelné ohyby špičky. Záber sa prejaví buď trhavým pohybom, alebo klasickým účkom. Ak sa stane, že sa rozfúka silný vietor, neostáva nám nič iné, ako lov ukončiť.
P.M.
