Je to 45 riečnych kilometrov, čo nie je veľa, ale ani málo. A prečo práve tento úsek? A prečo stále ten istý revír? Na všetko mám odpoveď a tá sa volá DUNAJ. Dunaj je rieka s prívlastkom „veľká“. Mohutný tok, nepredstaviteľná variabilita dna a množstvo rýb. Aj to by mohla byť odpoveď. Ale poďme po poriadku. Prieskumnú plavbu po tomto revíry si spravím hlavne z dôvodu, aby som zistil, čo sa za uplynulé obdobie stalo, ako sa zmenil profil dna, ako sa zmenil breh, či prúdy toku rieky. Hovorím tomu, že si preťukám revír.
 |
 |
Ako som spomenul, začal som pri obci Iža. Môj gumák som naložil všetkým potrebným na dvojdňovú plavbu. Motor, benzín, sonar, akumulátor, stan, spacák, proviant, voda a v neposlednom rade aj nejaké tie prúty, hlavne prívlač a feeder. Keď to tak dám do hromady, tak je to plný čln. Po naložení sa konečne púšťam dole prúdom a hneď sa potrebujem dostať cez menšiu štrkovú stolicu. Naštartujem motor a plným plynom sa pokúšam vyhnúť prekážke. Zrazu motor len zakašle a jeho otáčky neuveriteľne klesajú. Pri tom hore prúdom sa ženie jedna z nespočetných výletných lodí, čo očividne odoberá vodu zo štrkovej stolice a pretože som rovno aj ja na nej, tak aj spod člna. Sonar ukazuje 0,5 m a potom už len 0,3 a potom len rachot, buchot, ako sa noha motora drie po štrku. Niekoľko nepublikovateľných expresívnych výrazov, dvíham motor a chytám sa vesiel, aby som nasmeroval predok člna na prichádzajúcu vlnu. Podarilo sa a vlny som prekonal bez ujmy. No pekne, konštatujem, ešte nie som ani dvadsať minút na vode a už ma počiatočná eufória z výpravy opúšťa.
 |
 |
Zopár zamávaní veslom a konečne sonar ukazuje 1,5 m, vlny sa zmiernili a prúd ma už berie dole do môjho cieľa. Daný úsek sa veľmi nezmenil, možno len zlom do koryta sa troška vzdialil od nášho brehu, asi tak desať metrov. Po asi dvoch kilometroch mám prvé veľké prekvapenie. Zlom, ktorý mal byť o niečo nižšie je zrazu podo mnou. Má tento Dunaj veľkú silu a to nebola ani nejaká veľká voda. Sledujem výraznosti na brehu a fixujem si jednotlivé body. Postupujem dole prúdom a intenzívne sa začínam zaoberať stavom motora. Ten, kto sa pokúšal na vode opravovať motor, tak vie, že to nie je zábava, ale nervy drásajúci počin. Ako prvé príde na rad prezretie sviečky, jej stav bol strašný. Karbón bol všade, prečo? No to je asi otázka pre mechanikov. Vyčistenie zapaľovacej sviečky a motor ide. Potrebujem sa dostať ďalej, ak by som preplavoval, tak to za daný čas ani náhodou nestihnem. No motor neťahá tak ako by mal, ale pokračujem ako sa len dá, sledujem sonar, GPS, a všetko čo mi pomáha sa nejako orientovať na rieke. Dostávam sa k prístavisku v Patinciach, tento úsek som nedávno prešiel a tak viem, čo sa tu dá loviť. Vypínam motor a všetky vymoženosti modernej doby. Vyťahujem prívlačovku, vyberám si vobler a hádžem smerom k brehu. Breh je vysypaný kameňom a voda je tam asi tak niekde okolo jeden aj pol metra, kde tu je aj padnutý strom. Snažím sa nahadzovať tak, aby som prelovil miesta za stromami, no asi na tretí hod sa zasekávam do niečoho, čo ryba nebola a pevne to držalo. Rýchlo beriem do ruky veslo a veslujem na miesto zaseknutia. Po dobrej chvíli vyťahujem vobler aj so zbytkami guče vlascov s olovkom a asi tromi háčikmi. Hlavne, že som zachránil vobler. Ešte asi kilometer preplavujem daný úsek a hádžem , bez záberu. Končím s lovom, zapínam čo sa len dá, čistím zasa sviečku a idem dole prúdom smerom k obci Moča.
 |
 |
Občas zastavujem motor, pretože potrebujem vyčistiť sviečku a to vypĺňam prívlačou. Prechádzam z vonkajšej strany Močianskeho ostrova a pretože je malý stav rieky, nemal som odvahu to preplávať v tom medzi hrádzovom otvore. Bol by to len zbytočný risk. Močianský ostrov je známy ako hniezdisko obrovského množstva vtákov. Škrekot, keby sa dal nahrať, tak by bol určite krásnou kulisou akéhokoľvek hororu. Na druhej strane som ľutoval stromy. Aj na fotografii je vidieť, čo si musia vytrpieť. Ako keby nasnežilo. Nakoľko sa len tak preplavujem, tak hádžem vobler smerom na breh a ťahám k sebe. Napriek tomu, že je tu obrovské množstvo volaviek, kormoránov, bučiakov a boh vie čoho ešte a kŕmi sa to rybami. Lovím boleňov, len takých do kila, ale zdá sa, že aj tu platí, že pod lampou je najväčšia tma. Končí sa Močianský ostrov a predo mnou sa hore prúdom derie viacero lodí, osobných aj nákladných. Zasa čistím sviečku , urýchlene štartujem a idem smerom k nášmu brehu. Prechádzam takto planinu, ktorá sa ťahá až k obci Kravany nad Dunajom. Hĺbka je na našej strane okolo 5-6 metrov a aj preto sa tu ťahá plavebná dráha. Preplavujem Dunaj dole prúdom až ku plávajúcemu prístavu v Kravanoch nad Dunajom. Pod týmto prístavom je celkom zaujímavý breh s množstvom rôznych zátok a iných častí, kde sa hĺbka vody strieda od niečo metrovej hĺbky až po hĺbku tri metre. V minulosti som tu ulovil zopár šťúk, ale tento raz tu nič neskočilo na ponúkané nástrahy. Preplavujem sa okolo dvoch vypustí melioračných kanálov. Už z dialky som videl, ako tu bolene lovili a neboli malé. Nahadzované nástrahy ignorovali a ani som sa im nečudoval. Naschvál som sa dostal až do vôd, čo vytekali z jedného z kanálov a v krásne čistej vode sa mrvilo milióny rybičiek. Tu ozaj stačilo dravcom len otvoriť ústa a majú čo im hrdlo ráči. Tak ich vyprovokovať nejakou umelou nástrahou je skôr nemožné, ako možné. No napriek tomu to skúšam, ale len skúšam. Len asi raz sa za nástrahou rozbehol boleník tak do pol kila, ale minul. V diaľke sa ukazuje komín jednej maďarskej firmy a to znamená , že na druhej strane je Nyergesújfalu a na našej strane je Čenkovský ostrov, miesto kde na dnešok končím a dám si pauzu.
 |
 |
Rozkladám stan, varím si kávu, medzi časom miešam krmivo, kontrolujem nástrahy. No a tu je veľký problém, ten sa volá kosťáky. Asi som ich zabudol nabaliť, lebo na 100% som ich kupoval, ale nehádžem flintu do žita. Na šťastie, mám tu nejaké boilies, tie také malé. Tie mám stále so sebou, s príchuťou Extraworm, čo je patentka. Málokedy ma tieto guličky sklamali. Po osviežení sa vyberám s člnom na vodu a nachádzam zlom. Nebolo treba ho dlho hľadať, množstvo bójok z rôznych plastových fliaš sa jednoducho ani nedalo prehliadnuť. Spúšťam kotvu a čoskoro nahadzujem. Nakoľko nemám kosťákov, tak sa nebojím, že by som mal hneď záber. Ani som si nevšimol a zrazu sa vedľa mňa dostáva čln a hlasný pozdrav od jedného známeho. Posťažoval sa, že tento rok sa mu nedarí nič uloviť na prívlač a vyťahoval zo mňa nejaké tie údaje o nástrahách. Pri konverzácii sa však zasekol a ukazoval niekde smerom na môj čln a nejako sa nevedel vyjadriť čo chcel, ako by jedol rybu a kostička sa mu zasekla v hrdle. Až potom som sa pozrel na feedrový prút, ktorý sa ohýbal až do nenormálnych tvarov. Chytím prút, o nejakom sekaní už nemohla byť reč a zdolávam rybu. Po chvíľke sa pred člnom netrepe, ale prevaľuje pleskáč, podberák a meriam. 61 cm, pekný lopaťák ako tomu hovoríme. V nasledujúcich troch hodinách sa táto situácia opakuje. Pleskáče a jalce tmavé sa nechali oklamať boiliesmi s príchuťou extraworm . Z nenazdajky ešte pred zotmením sa prihrnuli čierne mračná a blesky sa začali mihať hore dole po oblohe. Rýchlo balím a utekám na nočné parkovanie, všetko nahadzujem do stanu a čo sa nedá tak prikrývam fóliou. Ani nie za desať minút sa valí množstvo vody na zem. Ťukanie kvapiek na stenu stanu ma uspáva.
 |
 |
Ráno sa zobúdzam na hukot vĺn od lodí, čo v šnúre idú za sebou ako husi, sedem hore prúdom a šesť dole prúdom. Dunaj sa za chvíľu stáva akoby rozbúrené more. Nakoľko stúpla v noci voda, doťahujem lano kotvy a čln vyťahujem viac na breh. Je ráno 3:25 a ešte nemôžem loviť, lebo je stále ešte jún. Začína navyše fúkať nepríjemný severák a vodu ženie veľmi rýchlo dole prúdom. Robím si rannú kávu, raňajky. Už je svetlo, počasie mi však nerobí radosť. Na mobile hľadám signál na internet, asi na piaty krát sa mi darí pozrieť na SHMU, no nič katastrofického tam neudávajú a od poludnia aj slnko sľubujú. Vyložím všetko z člna , vylievam vodu z nočného dažďa , znovu nakladám všetko do člna a už sa púšťam na vodu. Je sedem hodín a len tak sa nechám unášať prúdom vody za patrične veľkej podpory vetra. Asi tri kilometre idem ešte rýchlejšie ako by som išiel s motorom, až pri obci Mužla sa dostávam do závetria a spomaľujem. Začínam prelovovať úsek prívlačou. Ale po preplávaní asi ďalších päť kilometrov okrem dvoch odtrhnutých voblerov, nie je žiadny záber. Je niečo po desiatej a v diaľke sa mi začínajú ukazovať rôzne kontúry miest čo znamená, že sa dostávam k Štúrovu. Mám dosť času a tak stále vláčim nástrahy v dunajských vodách. Dostávam sa do samotného Štúrova . Zapínam sonar a pozerám sa, či roky známe jamy sú na svojom mieste. Sú. Len sa mi niečo nepozdáva. Na vode nie je ani jeden čln s rybárom. Čo sa deje, asi nejde ryba. Aspoň mám možnosť všade si vyskúšať zaloviť. Aj tak robím. Prehadzujem všetky miesta, kde predpokladám rybu. Až pod sútokom s Hronom mám konečne zábery, zubáče, ale všetky pod mieru. Na pravé poludnie bez mihnutia oka brali jeden za druhým , všetko v mierke od 47 do 48 cm. Po šiestom sa spúšťam nižšie a až tu sa ukazujú zubáče s mierou okolo 60 cm. Čas pri úspešnom love však neúprosne uteká a mám ešte pred sebou posledné dva kilometre a tak idem. Kúsok pod tabuľou čo ukazuje 1714 kilometer na Dunaji ma čaká kamarát, čo ma zoberie domov.
 |
 |
Preplávaním 45 kilometrov na rieke Dunaj som si prezrel, ako to na našom veľtoku vyzerá. V podstate sa nič nezmenilo, lodí pribúda, jamy ostávajú na svojich miestach len občas sa premiestnia o pár metrov. No aj napriek tomu si plavba po Dunaji vyžaduje neustálu pozornosť a každú chybu si Dunaj vyberie ako daň. Preto ani silný motor a veľká rýchlosť nezabezpečí bezpečnosť pri plavbe. Bezpečnosť je o tolerancii a rešpektovaniu rieky Dunaj.
Petrov zdar Peter Bitter