V dnešnej dobe sa stretávame s fenoménom tzv. rybárov domasedov. To sú rybári, ktorí namiesto toho aby šli k vode, si radšej zapnú sociálnu sieť a do rybárskych skupín kladú rôzne otázky typu: Kedy je najlepšie ísť na šťuky - večer či ráno? Aká je najlepšia voda pre lov pstruhov v mojom okolí? Na akú nástrahu chytím čo najväčšieho kapra? Nikdy som nebol na sumca, ale chcem to vyskúšať, prosím o overené skúsenosti ako ho dostať na háčik a pod. Zdá sa to nám, rybárom, ktorí chodia denne k vode normálne? Samozrejme že nie!
 |
 |
My, ktorí si pri vode vysedíme hodiny driny, skúšania, vymýšľania nástrah na okabátenie rýb máme vysloviť všetky naše tromfy? Som čím viac udivená, akí pohodlní sú dnešní rybári. Tým, že sedia doma skúsenosti s lovom rýb nezískajú, no a potom hľadajú overené ,,rady" na internete. Každý občas potrebuje radu, to áno, ale podaktorí by od nás chceli vedieť presné miesto lovu, hĺbku vody v ktorej chytáme, vzdialenosť od brehu, presný názov nástrahy, a o montáži ani nehovorím. Ak niekto zbadá, že sa vám začína dariť v love väčších rýb, okamžite si nachádzate v správach otázky od neznámych ľudí.
 |
 |
 |
Uvediem príklad...prechádzate sa popri rieke niekoľko dní, hľadáte si svoje budúce miestečko na lov. Starostlivo si ho vyberiete, upravíte si okolie, zosondujete si vodu. V okolí sa nachádzate vy, max. pár domácich rybárov a zvierací spoločníci. Prídete na svoju prvú výpravu, na ktorej perfektne zachytáte. Pochválite sa fotkou na svojom profile či na rybárskej stránke. Tešíte sa na ďalšiu výpravu. Prídete k ,,svojmu" miestečku, a čo nevidíte? Obsadený celý rajón, a vy sa k vode už nedostanete. Počula som už aj o prípade, kedy bol videný rybár, ktorý s časopisom v ruke podľa fotografie hľadal presné miesto, na ktorom autor článku chytal ryby. A teraz sa čudujete, prečo si mnohí z nás chránia svoje tajomstvo a stávajú sa z nás rybárski tajnostkári? Treba sa zamyslieť, či je chyba v nás, alebo v tých, ktorí pri vodu bez overenej rady radšej ani neprídu. Každý z nás predsa dobre vie, aké ťažké je dostať sa k vode popri práci a rodine. Máme premrhať aj našu poslednú šancu byť v prírode bez povšimnutia?
 |
 |
 |
Osobne si myslím, že rybár, ktorý má tento šport v srdci a je pre neho vášňou si vyjde k vode sám, a tým, že pri vode strávi nejaký ten deň, získa aj cenné vedomosti a poznatky, či už o vode alebo aj spôsoboch ulovenia rýb. Preto sa, drahí rybári, nehnevajte že pribúda čoraz viac fotiek s rybami fotenými NIE pri vode, ale pri tráve, rákosí, či na okraji lesa. Myslím si, že nikto z nás by nebol taký krutý, keby sedí pri vode, ťahá rybu za rybou, pričom rybár od vedľa chodí k vode už vyše mesiaca a je prakticky bez záberu a neporadil by mu, v čom asi robí chybu, čo má vymeniť alebo vyskúšať. Vtedy je rada na tom správnom mieste! No nečakajte od nás, rybári, ktorí sedíte doma, že vám nadiktujeme zaručený recept na úlovky. Vyskúšajte si vyjsť k vode, nájsť si ten čas, neseďte v bare, tam chytíte skôr opicu ako nejakú trofejnú rybu. Aký by bol aj náš rybársky život lepší, keby sme sa nemuseli obávať, či niekto neobjaví naše miesto po zverejnení fotografie? Keby sme sa nebáli prezradiť naše ,,know how" ? Určite by sa nám všetkým dýchalo lepšie... Preto áno, berme si príklad od cudzincov, ale v tom, že pri vode strávime reálny čas, odsedíme pri udiciach v daždi, v zime i v horúčavách. To totiž rybára len posunie ďalej vo svojej rybárskej ceste. Potešila ma veta jedného rybára, ktorý taktiež publikoval svoj článok v tomto časopise: ,,Zámerne som nenapísal, na čo boli ryby ulovené. Každý nech si chytá kde chce, načo chce..." preto je náš svet taký rôznorodý, pretože máme toľko možností, ako ryby dostať na háčik.
 |
 |
 |
Petrov zdar, Kristína Betíková, Tandem Baits Slovakia