Domáce a zahraničné tečúce vody.
Tak ako som spomenul, u nás je možné loviť iba na dva jednoháky, alebo jeden trojhák. Je to veľká škoda, pretože kopa záberov sa tak nepremení, a ak chceme rybu zaseknúť, musíme ju nechať viac „zažrať“, čím jej ale spôsobíme smrteľné poranenie. No ale legislatíva nepustí tak túto otázku nebudem ďalej rozoberať. V prúde si treba v prvom rade uvedomiť, že ryba potrebuje vykonávať prirodzený pohyb, preto ju v žiadnom prípade nenapíname za chrbát. Dosiahli by sme iba to, že silný tok by ju neprirodzene krútil, ak by ju nevyniesol až k hladine. Stáva sa, že sumec atakuje aj takúto nástrahu, ale je to skôr ojedinelé. Preto vždy pri použití dvoch jednohákov, alebo ak ste v zahraničí tak trojhákov umiestnime vždy prvý od olova, teda horný do oblasti tlamy. Tento v podstate drží nástrahu a je najviac namáhaný, preto ho zapichujeme na pevno. Ostatné potom zapichneme iba volnejšie pod kožu ryby, aby sa pri záseku ľahšie uvolnili. Keď máme k dispozícii iba jednoháky tak celkom dobrý a úspešný spôsob napichovania je taký, že horný klasicky umiestnime do nosnej dierky ryby a druhý prešijeme pod chvostovou plutvou a necháme visieť navoľno. Je to síce trochu prácnejšie ako zapichovanie, ale je to účinnejšie, hlavne pri použití menších nástrahových rýb.
Pri použití trojhákov v zahraničí nie je v prúde problém a umiestňujeme ich podobným spôsobom tak ako je zobrazené na fotkách. Horšie je to u nás, kde ich viac použiť nemožno a lov na jeden je veľmi neefektívny, pretože nastražiť naň rybu za papulu a hlavne väčšiu sa míňa účinku a nastražiť rybu za inú časť tela zas spôsobuje už spomínané rotácie a neprirodzené pohyby. Preto som si vymyslel nový spôsob, ktorý je podobný kombinácii systému jednohák-trojhák a ktorý úspešne funguje pri použití podvodného plaváka. Jednoducho som jednohák nahradil karabínkou, tak ako je uvedené na obrázku. Cez nosnú dierku ryby prešijem šnúrku, uviažem a pripnem do karabínky. Trojhák potom zapichnem do chvostovej plutvy. Výhodou týchto systémov nastražovania do prúdu je to, že rybka sa chová prirodzene, je hlavou proti toku, nemotá sa a nerotuje.
 |
Zaujímavo nastražený ostriež do tečúcej vody
 |
Pleskáč nastražený do tečúcej vody
Domáce a zahraničné stojaté vody.
Na „stojákoch“ postupujeme presne opačne ako v prúde. Umiestňovať horný hák do hlavovej časti tu stráca opodstatnenie, nakoľko ryby sa snažia unikať a tlačia sa smerom dole, prípadne do boku, teda aspoň väčšina nástrahových rýb, ktoré používame pri love sumcov. Nepočítam do toho beličky a malých pleskáčov a iné „povrchové“ ryby.
Z uvedeného teda vyplýva, že pri love na stojatých vodách napichujeme tak, že prvý – horný hák dávame do chrbta alebo chvostovej plutvy a druhý, prípadne ak lovíme v zahraničí tak ostatné do iných častí tela, ako je prsná plutva a pod. Napevno zapichujeme iba horný, t.j. nosný hák, ostávajúce iba pod kožu. Pri tomto existujú rôzne kombinácie, ktoré sú znázornené na obrázkoch, preto ich nebudem bližšie rozoberať.
 |
Pleskáč nastražený do stojatej vody.
 |
Nosáľ nastražený do stojatej vody – povolené len v zahraničí
 |
Karas nastražený na dva jednoháky
Skôr chcem poukázať na iný problém, s ktorým som sa často stretával. Jedná sa o to, že hlavne silnejšie nástrahové ryby sú schopné pri svojich pohyboch vykývať si háky z tela a tie potom spôsobujú nepríjemnosti. Tento fakt je zapríčinený tým, že háky určené na lov sumca sú veľmi pevné a tým prirodzene aj hrubé. Východisko sa javí v použití obyčajného kúska gumy z duši na bicykel, ktorú napichneme na trčiaci hák až za protihrot. Tým sa zväčší plocha, ktorá bráni vykývaniu a následnému uvolneniu háčika z tela nástrahovej ryby. Osobne to používam stále a vyhnem sa tým neustálej kontrole nástrahy. V zahraničných vodách, kde je povolené použiť viac trojhákov je dobré a veľmi účinné použiť ku každému ešte jeden malý kaprový háčik, ktorý je na krúžku. Tento zapichujeme do ryby a drží dobre. Trojháky sú potom celkom uvolnené, čo zvyšuje úspešnosť zásekov.
 |