Zimná expedícia na rieku Sáva December 2015

Zimná expedícia na rieku Sáva December 2015

Na začiatku mesiaca december sme sa rozhodli zorganizovať expedíciu na rieku Sáva v Chorvátsku . Naše rozhodnutie bolo jednoznačne správne ,  vedeli sme ,že sa vraciame do  rajskej prírody.  Niekto si položí otázku že prečo do rajskej prírody. Ja vám na túto otázku jednoducho poviem odpoveď , Okolie rieky Sáva pokrývajú veľké plochy lesov v ktorých majú domov viacero zvierat  napríklad vlk Dingo ktorý žije v blízkosti  rieky. Vlci Dingovia   sú moc hlučný hlavne vtedy  keď idú loviť vo svorke tak je  ich počuť  až do veľkej vzdialenosti . V okolí rieky vieme bežne stretnúť aj divoké kone a mnoho ďalších zvierat . Rieka SÁVA je dlhá 947km.

Cez Chorvátsko preteká úsek 562km. Na rieke nie je žiadna priehrada je neregulovaná, čo zabezpečuje prirodzenú migráciu rýb. Osádku rýb tvoria všetky druhy rýb. Veľmi početný je zubáč, kapor, sumec, Boleň  dravý a všetka biela ryba.  Naša expedícia sa začína v malej dedine pod názvom Ivanjski Bok . Je to malá dedina, v ktorej žije do 100 obyvateľov, prevažne tam žijú starší ľudia,  ktorí sa živia poľnohospodárstvom  a výrobou domácich produktov, ako sú napríklad syry, mlieko a mäsové produkty. Ľudia v dedine prevažne bývajú v dreveniciach a to robí krásu celej dedine. Dedina pôsobí dojmom, ako by sa tam zastavil čas okolo roku 1900. Na úvod som Vám opísal prostredie rieky Sáva, a poďme už na priebeh zimnej expedície.

Naša expedícia začína prvé decembrové dni. Rozhodli sme sa vycestovať s mojím parťákom Dušanom v nočných hodinách z Nových Zámkoch. Cesta do Ivanjskeho Boku je asi 530km dlhá. Trvala nám asi 6 hodín a počas cesty sme nemali žiadne komplikácie, až na jednu: už keď sme takmer dorazili do cieľa, tak nám pred auto skočil dingo a chýbali centimetre, aby sme sa s ním zrazili, ale našťastie sme stihli včas zareagovať. O chvíľku  nás už vítajú naši kamaráti Vlado, Mirko a Milan . Na ich tvári je zjavne vidieť radosť, a tak isto aj na našich tvárach. Ako inak, nechýbalo skvelé privítanie aj v „tekutej“ forme - však to poznáte, rybári . Za krátky čas sme sa začali vybaľovať a naše veci ukladať do chaty, a popritom sme sa informovali o tom,  či sú ryby aktívne. Od svojich kamarátov sme dostali informácie,  že ryby sú moc aktívne, a úprimne, presne túto odpoveď sme aj očakávali.  Po krátkej chvíli sme sa s Dušanom presunuli k hlavnej chate, ktorá je priamo na vode, a v nej má svoj domov náš kamarát a zároveň  sprievodca Mico Kordič . Ani on neskrýval úsmev na svojej tvári, hneď nás pekne privítal a poďakoval, že sme prišli . O chvíľu sme sa od Mica dozvedeli, ktorý čln bude náš, hneď sme si išli po naše rybárske náčinie, a po krátkej chvíli už sadáme do člna a vyrážame na ryby. Vedeli sme, že rybačka bude náročná, lebo sme sa dozvedeli, že musíme používať 40 až 50 gramové jigové hlavy, ktoré bežne u nás nepoužívame, ale aj toto bola pre nás výzva, a tak sme si povedali, že ani to nám nenarobí žiadne problémy. Už po krátkej chvíľke s Dušanom ukotvíme v hĺbke asi 12 metrov a kúsok od nás Mico a Milan ukotvili v ešte väčšej hĺbke.  Po krátkej dobe už chalani majú prvé zábery a hneď ich aj premieňajú,  a výsledkom boli zubáče od 50 do 90cm, ktoré nachytali na relax kopytá. S nemým úžasom sme sa na nich pozerali a povedali sme si, „kto vie,  tak vie“. Po  krátkej chvíli už aj nám prichádzajú prvé zábery, ale žiaľ,  nám ryby padli - asi nám dnes nebolo súdené chytiť rybu. Tak sme sa s Dušanom rozhodli,  že  ideme na chatu si oddýchnuť, nakoľko sme celú noc cestovali a sme dosť sme boli unavení. Po príchode na chatu sme sa občerstvili, a zároveň prišli aj chalani, tak sme si do neskorého večera trocha podebatovali pri fľaške koňaku, ale môžem povedať, že nás sprevádzala skvelá nálada počas celého večera. Na hodinkách mi ručička ukazuje, že je už desať hodín večer, a my už ledva vidíme, tak sme sa rozhodli, že ideme spať, a môžem Vám garantovať, že do 5 minút sme spali ako polená.

Na druhý deň sa ráno zobudím, a svieži ako rybička, a s úsmevom na tvári schádzam dole, kde nám robím kávu, lebo bez toho si už deň ani neviem predstaviť. Po krátkej chvíli je káva hotová, otváram dvere na chate a idem si kávu vypiť von. Počas toho, ako som vonku pil kávu, mi spoločnosť robili divé kone, krátko nato prišiel aj Dušan, s nemým úžasom ich sledoval a zhodnotil, že to je krása, ako si žijú na slobode, a k tomuto sa môžem pripojiť aj ja – proste, je to niečo krásne, čo sa nevidí každý deň.  A musím povedať, že koňom sa páčili naše osobné autá, lebo boli celé ulízané. A tak sme začali naše krásne ráno. O chvíľu si už stanovujeme plán, kam pôjdeme na ryby,  hneď nato už aj vyrážame,  a počas celej cesty sleduje brehy, ktoré sú obkolesené lesmi a mínovými poľami z čias vojny. Prešla asi taká pol hodinka, ukotvíme sa na jame, kde voda mala v priemere 10-metrovú hĺbku. Ale dnes sa už na nás šťastie usmialo, a chytali sme prvé ryby, zubáče od 50 do 70 cm, a ako inak, na skvelé relax kopytá. Na obed nás prekvapilo krásne slnečné počasie a teplota sa nám vyšplhala na 19 stupňov ako na jar,  nechápali sme toto bláznivé počasie. Rybačka na člne nám tak rýchlo ubehla, že ani sme sa nenazdali, a povedali sme si, že sa vraciame späť na chatu, s úlovkami, aj s dobrou náladou. A to sme sa ešte chystali variť guláš, pod vedením nášho kolegu Dušana,  ktorý nielen že je skvelý rybár, ale aj skvelý kuchár. Prešli 3 hodiny, guláš je hotový, a výsledok dopadol, ako sme aj očakávali – proste,   bolo to geniálne jedlo, ktoré každému chutilo.  Po večeri sme začali debatu o tom, ako bude prebiehať náš ďalší deň, a po debate sa už ukladáme na spánok s tým pocitom, nech je už ráno .

Na ďalší deň ráno nás milo prekvapuje ručička teplomeru, ktorá ukazuje pokles o 12 stupňov oproti predchádzajúcemu dňu. A ako keby to nestačilo,  prekvapila nás aj hustá hmla, ktorá nás sprevádzala celý deň, a bola taká hustá, že sme pred seba ledva videli. Ale napriek tomu sme sa s mojim sprievodcom Micom rozhodli stráviť celý deň na člne a toto rozhodnutie bolo úplne správne,  lebo počasie malo dobrý vplyv na dravce, ktoré nám dali počas celého dňa zabrať. Ako prvé boli pri chuti šťuky od 50 do 80 cm. Za krátky čas sa presúvame do silného prúdu do stredu rieky, kde už máme problém položiť 50 gramové jigové hlavy. Miestami sa zdalo, že to ani nepoložíme na dno, ale nakoniec sme  položili, aj keď niekedy padanie na dno trvalo  až 2 minúty. Boli sme však milo prekvapení, lebo z najväčšieho prúdu nám začali brať zubáče jeden za druhým, a to nevravím, koľko rýb nám ešte popadalo. Takže tento deň hodnotím zase na jednotku, a to ešte nie je jeho koniec. Už na člne ma Mico informuje o tom, že na večeru máme pečené prasa s domácim syrom, a mne tečú sliny jedna radosť. Po pár hodinách sa vraciame na chatu, tam nás už čaká domáca špecialita tak ako som spomínal, a bolo jej tak veľa, že sme ju mali problém zjesť, a ešte nám aj ostalo. Po večeri sme mali aj problém zaspať, lebo sme všetci ledva odfukovali a boli sme úplne prejedení. Na ďalší deň sme mali také isté počasie, čiže hustá hmla, bezvetrie a rajské ticho, také, aké je len na rieke Sáva. A tak sme s Dušanom rozhodli, že sa dobre naobliekame, lebo sme vedeli, že inak nám bude zima. Nasadili sme si baranice, rukavice, termoprádlo...,  a zima nás už nemohla nijako prekvapiť. Je 7 hodín, s Dušanom vyrážame na čln a hor sa na ryby . Po krátkej dobe sa približujeme k nášmu lovišťu,  ja už pokladám kotvu do hĺbky asi 10metrov. Netrvalo ani 5 minút a naše prívlačové prúty sa začali tak ohýnať ako nikdy predtým, lebo pri chuti boli kráľovské šťuky, od 90 do 110 cm, a to už bol krásny zážitok zdolávať ich. Každý z nás tu lámal svoje osobné rekordy... A to sme zažili na Sáve, ktorej za to veľmi pekne ďakujeme. Ďakujeme jej, že nás takto obdarovala, a že práve vďaka nej máme spomienky na celý život.  A sme moc radi, že Relax kopytá nás nesklamali a ukázali svoju kvalitu, ktorá sa nám potvrdila na našich úlovkoch.  Ostatný chalani to isté. Mirko, Vlado a Milan ťahali jednu rybu za druhou,  čiže aj u nich maximálna spokojnosť. A to bol náš posledný deň na rieke Sáva...  

Nuž, emócie boli na mieste, ale ja osobne nemám rád lúčenie s ľuďmi, ktorých mam rád. Čas sa nám kráti, a my už vieme, že  musíme ukončiť rybolov a vrátiť sa naspäť na chatu, kde nás čaká balenie vecí a upratovanie. Táto časť je pre mňa smutná, lebo viem, že mojich priateľov dlhšiu dobu neuvidím, a tak som do poslednej sekundy s nimi, kecáme o našich spoločných zážitkoch. Prišiel okamih lúčenia, objali sme sa, popriali  sme si všetko dobré, a slzy v mojich očiach boli aj smútkom z toho, že idem domov. Dúfam však, že čoskoro sa vrátim na rieku Sáva, a prečo ? Lebo rybolov je život... Tak, a toto sú moje zážitky z rybolovu na rieke Sáva, ktoré som mohol zažiť aj vďaka firme Sports, ktorá ma podporuje v tom, čo ma baví. Ďakujem...  A Vám všetkým vrelo odporúčam cestu do raja, k rieke Sáva v Chorvátsku. Viac info na info@sports.sk


 

Novinky e-mailom

Anketa

Aký druh ryby lovíte?
Kapor
Kapor35.1 %
Sumec
Sumec31.7 %
Zubáč, šťuka
Zubáč, šťuka33.2 %
Navrch stránky
Facebook
Facebook
Facebook